Odborný katalóg
Odborný katalóg sa venuje významu a ochrane prírodného prostredia Slovenska. V jednotlivých kapitolách podrobne predstavuje ekologické, kultúrno-historické, sociálne aj ekonomické hodnoty prírody a zdôrazňuje, prečo je jej ochrana kľúčová pre kvalitu života obyvateľov i dlhodobú udržateľnosť krajiny. Okrem základných východísk sa text sústreďuje na právny rámec a inštitúcie, ktoré zabezpečujú ochranu prírody, a analyzuje rozmanité formy chránených území od národných parkov a chránených krajinných oblastí až po menšie rezervácie či prírodné pamiatky. Osobitná pozornosť sa venuje aj antropogénnym vplyvom a výzvam, ktorým Slovensko čelí, strategickým dokumentom a scenárom vývoja do roku 2030 a 2050, ako aj projektom, do ktorých sa zapojilo s cieľom obnovy a ochrany prírody. Dokument teda predstavuje komplexný a systematický prehľad o stave prírodného prostredia a jeho perspektívach do budúcnosti.
Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050
Pri storočnici štátnej ochrany prírody vznikol participatívny proces, ktorý načrtol možné scenáre vývoja prírody Slovenska do roku 2050. Na ich príprave sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia, Štátnou ochranou prírody SR, Prognostickým ústavom SAV, Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a Ústavom krajinnej ekológie SAV, pričom metodika vychádzala z európskych skúseností a workshopov s odborníkmi a verejnosťou.
Scenáre slúžia ako nástroj na strategickú diskusiu o biodiverzite, chránených územiach, krajinnom manažmente a klimatickej zmene. Ukazujú rôzne alternatívy budúcnosti od pokračovania súčasných trendov až po zásadné transformácie. Ide o štyri rôzne scenáre:
Posilnenie kultúrnej identity
Krajina sa stáva prirodzenou súčasťou komunít a každodenného života. Obnovujú sa remízky, kamenné múry a historické stavby. Podporuje sa lokálna produkcia potravín a tradičné hospodárenie. Ľudia krajinu využívajú na rekreáciu a turizmus, pričom starostlivosť koordinujú samosprávy a občianske iniciatívy.
Príroda si nachádza svoju vlastnú cestu
Rozsiahle bezzásahové územia, biokoridory a revitalizované rieky vytvárajú sieť prírodných biocentier. Okrem ekologickej majú aj socioekonomickú funkciu. Ekoturizmus, udržateľné lesníctvo a rybárstvo sú zdrojom príjmu a správa území stojí na partnerstvách medzi štátom, samosprávami a neziskovým sektorom.
Nasledovanie ekonomického prúdu
Príroda sa integruje do ekonomiky. Štát garantuje základnú sieť chránených území, no mimo nej rastie úloha súkromných aktérov, vznikajú súkromné parky a ekoturistické centrá. Straty biodiverzity sa riešia kompenzačnými opatreniami.
Práca s prírodou
Prírodné procesy sa stávajú základom hospodárstva a života v mestách. Poľnohospodárstvo a lesníctvo stavajú na ekologických princípoch, rozvíja sa agrolesníctvo a ochrana opeľovačov. V mestách sa uplatňuje zelená a modrá infraštruktúra, ktorá zlepšuje mikroklímu a znižuje riziko povodní. Občania sa správajú ako uvedomelí spotrebitelia a sú podporovaní inováciami v oblasti ekosystémových služieb.
Trendový scenár predpokladá pokračujúci pokles biodiverzity, čo korešponduje s najnovším Globálnym hodnotením stavu biodiverzity a ekosystémových služieb od Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby EPBES. Scenáre však ukazujú, že budúcnosť nie je pevne daná a bude závisieť od toho, či spoločnosť pristúpi k zásadným transformačným zmenám.
Zapojenie verejnosti
Turistické výzvy
Aktívna účasť verejnosti je kľúčovou súčasťou ochrany prírody. Projekty ako napríklad Zdolaj hory motivujú ľudí k spoznávaniu chránených území prostredníctvom turistických výziev. Účastníci si vyberajú trasy, získavajú odznaky a ocenenia a pritom sa prirodzene učia o prírodných hodnotách Slovenska.
Lesná pedagogika
Lesná pedagogika je špecifický nástroj environmentálnej výchovy, ktorý využíva les ako prirodzenú učebňu. Prostredníctvom hier, praktických úloh a priameho kontaktu s prírodou ukazuje deťom a mládeži, že les je komplexný ekosystém s mnohými funkciami.
